Aj napriek tomu, že o stravných lístkoch je známe, že sa z nich nevydáva, viaceré prevádzky vám tých pár centov, ktoré stravným lístkom zaplatíte navyše, bez problémov vydajú. Prečo je to teda tak, že niekto vám zo stravných lístkov bez problémov hotovosť vydá, kým niekto to striktne odmieta? To sa vám pokúsime objasniť v nasledujúcich riadkoch.

„Zo stravných lístkov nevydávame!“ Skutočne?

Nejasnosti ohľadom vydávania hotovosti z gastrolístkov sú témou, ktorá sa v médiách a vo verejnosti rieši dlhodobo. Kým emitenti stravných poukážok totiž vydávanie zásadne odmietajú, podnikatelia pristupujú k tejto záležitosti oveľa benevolentnejšie. Ako je to možné? Na tom sa nevedia zhodnúť ani samotní odborníci.

Aj napriek tomu, že Asociácia emitentov stravovacích poukážok zastáva stanovisko, že vydávanie hotovosti zo stravovacích poukážok nie je v súlade s platnou legislatívou, daňové zákony tému vydávania z gastrolístkov neriešia. Klauzula o nevydávaní sa teda oficiálne vyskytuje len na samotných stravných poukážkach a v zmluvách medzi emitentmi a podnikateľmi.

Ak vám teda v reštaurácii vydajú zo stravných lístkov, podľa všetkého obchodník nekoná protiprávne, hoci tým môže porušovať zmluvu s emitentom.

Prečo emitenti stravovacích poukážok vydávanie striktne odmietajú?

Vydavatelia stravných lístkov sa bránia najmä účelom samotných poukážok. Opierajú sa, prirodzene, o Zákonník práce, podľa ktorého „zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.“ (§ 152 ods. 2)

To znamená, že ak by zamestnávateľ poskytol zamestnancovi stravovanie priamo vo vlastnom stravovacom zariadení, o vydávaní z gastrolístkov by ani nebola reč.

Zákon ďalej uvádza, že „pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky.“ (§ 152 ods. 4)

Keď sa však z gastrolístku zamestnancovi vydá hotovosť, stravovacia poukážka sa tým čiastočne míňa svojmu účelu. Za vydanú hotovosť si totiž zamestnanec môže kúpiť čokoľvek iné ako jedlo.

Ak zamestnávateľ neprispieva na stravu v plnej výške, vystávajú tu otázky

Niektorí zamestnávatelia na Slovensku poskytujú svojim zamestnancom benefit v podobe príspevku na stravu v plnej výške hodnoty stravovacej poukážky (teda to, čo by si inak musel doplácať sám zamestnanec, uhradí za neho zamestnávateľ).

V takomto prípade by teda bolo vydávanie hotovosti z gastrolístku skutočne problematické, respektíve nekorektné.

Podľa Zákonníka práce (§ 152 ods. 3) je však zamestnávateľ povinný prispievať na stravovanie v sume 55 % ceny jedla, čoho sa drží väčšina zamestnávateľov. Tento príjem poskytnutý zamestnancovi ako hodnota stravy je pritom nepeňažným plnením, oslobodeným od dani z príjmov.

Zvyšnú sumu do plnej hodnoty gastrolístka si však dopláca sám zamestnávateľ zo svojho zdaneného príjmu.

A práve tu vystáva otázka:

Ak v reštaurácii zamestnancovi vydajú niekoľko centov z hodnoty stravovacej poukážky, spadajú tieto centy do nezdaniteľného príspevku zamestnávateľa, ktoré sú učeného výlučne na stravovanie, alebo do zdanenej sumy, ktorú si na stravu prispieva sám zamestnanec?

Práve toto je dôvod väčšiny nejasností.

Výdavok ako konkurenčná výhoda

Záleží teda viac-menej na samotných reštauračných zariadeniach a potravinách, či zo stravných lístkov vydávať budú, alebo nie. Viacerí pritom vydávanie hotovosti z gastrolístka považujú za svoju konkurenčnú výhodu.

V dobe, keď mnohé prevádzky poskytujú takmer totožné služby za takmer totožné ceny, môže byť totiž aj takáto maličkosť dôvodom výberu určitého podniku.

Vydávaním hotovosti sa však prevádzky môžu pripraviť o zisk. Dôvodom je, že spoločnosti, ktoré z prevádzok odoberajú gastrolístky, si z ceny každej poukážky určujú províziu, ktorej výška je rovnaká bez ohľadu na to, či prevádzka z gastrolístku vydala hotovosť, alebo nie.

Vyriešiť sa to však dá jednoducho tak, že prevádzky namiesto výdavku poskytnú zákazníkovi nejakú maličkosť navyše – či už nejakú malú sladkosť alebo nápoj.

Dilemu rieši elektronická karta Stravenka

V súčasnosti však zamestnanci majú možnosť vymeniť klasické gastrolístky za elektronickú kartu Stravenka, s ktorou nie je potrebné riešiť žiadne problémy v súvislosti s vydávaním hotovosti.

Elektronickou kartou Stravenka totiž zamestnanec zaplatí presne toľko, koľko minie, pričom cez jednoduchý online portál si môže neustále sledovať pohyb svojich minutých prostriedkov.

Karta navyše prináša výhody aj pre samotných poskytovateľov stravy. Znižuje totiž riziko chybovosti, ktoré vzniká pri platbe poukážkami, urýchľuje platbu a prostriedky získané zo stravovacej karty umožňuje použiť ihneď.